U nás v okolí Žiliny to bola naozaj katastrofa, lokálne potoky sa premenili na rieky a nechýbali ani zosuvy pôdy a pod. nepríjemnosti. Ale neviem odkiaľ som vyčítal, že na východe to vraj nebolo až také strašné, tak sa necháme prekvapiť .

S Lenkou cestujem už v piatok poobede a ubytko máme v Resorte Levočská Dolina. Predsa len chcem túto cestu využiť aj na pekný víkend - páči sa mi prostredie a najmä taká pohodová nedeľa po pretekoch. No a prebudiť sa pre zmenu asi 100 m od štartu tiež nie je na zahodenie, hlavne keď som registráciu a všetko ostatné vybavil ešte v piatok večer. Pamätám si, ako mi toto pekné ráno pokazilo minulý rok sfukujúce zadné koleso a musel som šaškovať s tmelom a nakoniec sa babrať s dušou. Pozriem na koleso, všetko drží ako má...Človek je ale tvor pohodlný a teraz leňoším až moc dlho a potom sa pre zmenu ponáhľam s obliekaním a na štart .

Sucho určite nebude

Trať už veľmi dobre poznám a čaká nás 70 km s prevýšením okolo 2 100 m. Už pri rozcvičke dolinou mi pohľad skočí na slušne rozvírený potok a mokrý les okolo. Aj šotolina, po ktorej ideme, nesie známky poriadneho bičovania vodou. Úplne presne viem, ako to bude v lese vyzerať a najmä na tom jednom dlhom úseku...poklepem Felt po horne rámovke a cítim s ním .



Tesne pred 9:00 sa radíme do koridoru a celkom potešia diváci a ľudia na štarte. Myslím, že sa podarilo vytvoriť peknú atmosféru. Tesne po štarte stihnem prehodiť ešte pár slov s Jančim Halíkom, no dlhšie debaty si nechám na potom...blíži sa prvý dlhý kopec. Veľká časť sa ide po šotoline, čo mne osobne vzhľadom na podmienky okolo veľmi nevadí. Skôr ma trápi, že sa akosi trápim . Jednoducho to veľmi nejde a poriadne s tým bojujem. To sú tie drobné radosti pretekania...raz to ide, niekedy zase nie a vtedy treba zabojovať a najmä v hlave. Stroje ako Kája alebo Janči sú už ďalej, no stále je dosť chalanov na dohľad. Dobíjam horskú prémiu pri pamätníku SNP a fičím dole po šotoline.

Preveriť techniku

Po zjazde sa spojím s Františkom Šmelkom, ktorý ide ako píla a spolu po chvíli bočíme do kríkov a začíname zjazd. Úvodný zošup pekne kĺže ale dá sa v pohode zvládnuť v sedle. Po chvíli ale začína krásne bahenné predstavenie, pretože tá voda, čo tu spadla, nemá kam odtiecť a drží sa na povrchu. Čim ale stihla viac vsiaknuť, tým si užívame viac bahníčka a to postupne graduje. Vrchol je po peknej a technickej XC sekcii, kde prichádza skutočná oranica a bahenný koridor, ktorý nás vypľuje na podmočenú lúku...v duchu si hovorím, že to druhé kolo bude ešte väčší zážitok po tom prejazde hordy jazdcov z krátkej.

Celý bahenný úsek teraz pokračuje mierne po rovine, kde treba neustále šliapať a držať rýchlosť, aby človek nezastal prilepený o podklad. Teraz si v duchu spomeniem na krásu cestnej cyklistiky a že jazdenie v daždi je vlastne celkom fajn . To už mám nohy obalené bahnom a konečne sa vymotám z tej oranice do pekného zjazdu, ktorý končí na hlavnej ceste. Pre lepšiu predstavu, ako to vyzeralo na trati, si môžete pozrieť videoreport.



Hneď začína ďalšie dlhé stúpanie, kde sa snažím nájsť nejaké rozumné tempo a dosť s tým bojujem. Ako bonus mi pri radení hore skočí reťaz za kazetu...Ako to tam štelujem, obiehajú ma 2 jazdci, ktorým som trochu ušiel v tom blate predtým. Vytlačím kúsok po zjazdovke a už som na takom lúčnom a pekne podmočenom hrebeni, kde mám fakt pocit, že točím nohami a stojím na mieste. Každopádne výhľady sú krásne a nejako to nakoniec aj ubieha. Takmer v každom rýchlom zjazde fŕka spod kolies voda, ktorá sa jednoducho nestihla vsiaknuť a len tam čaká na naše kolesá.

Poďme pre ďalší „nášup“

To už pomaly letím do cieľa po ceste a ukončujem prvé kolo. Priznám sa, ani mi nevadí, že sa nejde dole tá zjazdovka, ako pár rokov dozadu, pretože cesta nahor by bola v tom blate pekný očistec. Keď pretínam cieľ, celkom by mi stačilo aj tých 47 km, čo mám a teda stredná trať. Najmä keď viem, že ma čaká znovu ten zjazd a na 100 % to bude ešte horšie ako predtým, keďže tade už prešla horda jazdcov z krátkej. No ešte sa tam treba vyštverať a bojujem na šotoline. Morálku trochu dodá Lenka a kamarátka Zuzka na začiatku kopca, potom sa chytím Mira Paličku a pokračujeme. Zrazu sa mi zdá, že mám nejako divne ruky a páky. Chytím gripy a zistím, že riaditká sa pretáčajú. Samozrejme, že imbus, ktorý vozím vždy na preteky, zostal doma a opäť sa potvrdia Murphyho zákony. Dlhý zjazd s tým ešte dám, ale je to fakt o ničom a prosím Mira, či nemá kľúčik. Ochotne mi ho podáva a ešte sa snaží aj vybrať ten správny.



Nakoniec zastanem, odrapím spodok čísla a postupne uťahujem. Takmer všetko sa povolilo, čo mi fakt hlava neberie ale ďalšie poučenie do budúcna. Mira dobieham na bufete, vraciam klúčik a ďakujem. Tesne pred začiatkom zjazdu ma dobieha ešte Laco Bráz ale neskôr ho na blate obieham. Celý tento úsek ideme znovu, už sem-tam míňam bojovníkov z krátkej, ktorí sa snažia vymotať z blata. Medzi nimi aj kolega Maťo Pálenčík (boo_boo), ktorého hlas rozpoznám až spätne po hodnej chvíli, pretože mám plné ruky práce s kormidlom. Si asi pomyslel, že ani neviem pozdraviť . Inak ale ten technický úsek pomedzi stromi sa mi veľmi páčil, takých by to chcelo kľudne viac...

Takto vybieham zase na hlavnú cestu a už ma čaká len asfalt, pekne hlboký brod a cieľová rovinka. Nakoniec teda za 3:55 na celkovom 10. mieste. No a teraz príde tá horšia časť...očista biku a seba.

Celkovým víťazom na dlhej sa stal Karel Hartl v čase 3:20 hod., medzi ženami Zuzana Juhásová za 4:39 hod. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a záznam jazdy v aplikácii Strava tu.



Čo situáciu trochu komplikuje, sú wapky, takže sa vytvorí poriadne dlhá fronta. Po tom, čo trochu vytočím nohy, si nájdem miesto pri potoku a zbavím sa hrubých nánosov blata, zvyšok doriešim až večer. Každopádne 2 wapky sú skutočne málo a zbytočne to dvíha žlč stovke bikerov.



Pretože inak celá akcia bola podľa mňa výborná a rovnako sa mi páčilo aj zázemie. Myslím, že v spojení s prostredím biokúpaliska to malo úroveň a celé vyhlasovanie tak prebiehalo v peknej atmosfére a diváckej kulise. No a rovnako sa vždy cení snaha o ekologický prístup a hlave snaha o elimináciu plastového odpadu – kompostovateľné misky, poháre, triedený odpad, na ktorý sa dohliadalo (sám som bol upozornený, že som to dal zle) a pod. Niekomu to môže prísť ako nepodstatné, ale začať sa musí a hlavne v tom pokračovať.



Ak sa na vás šťastie neusmialo v tombole, tak nezúfajte...možno to príde nakoniec a vyhráte samotný automobil ŠKODA FABIA COMBI do osobného vlastníctva. Týka sa to tých bikerov, ktorí sa zúčastnia najmenej štyroch pretekov série. Stačí teda len jazdiť ďalej. To potom človek už aj zabudne, ako dlho pláchal oblečenie v kýbli, než ho dal do práčky . Rovnako nechýbal ani náš MTBIKER stánok, kde ste si mohli bezplatne prevziať objednávky z nášho eshopu.



No a ešte trochu štatistiky - celkovo na všetkých tratiach odštartovalo 630 jazdcov a do cieľa ich dorazilo 596. Bolo dobré vidieť, že kategória Family prispela počtom 68 pretekárov a o ďalších „maratóncov“ a bikerov snáď nebude núdza .



Okrem bodov do série ŠBOT boli rovnako tieto preteky aj tretím kolom Slovenského Pohára XCM, pričom aktuálne body nájdete na tomto odkaze.

Pre mňa osobne bolo odmenou posedenie s kamarátmi na večeri v Levoči a tiež vydarená nedeľa v Levočských vrchoch. Najskôr som si pred raňajkami privstal a vychutnal si parádne ráno s výhľadom na Tatry, potom sme si s Lenkou strihli pekný výlet po okolí. Po včerajšku ma ani nehlo ísť niekam do terénu a dokonale som si vychutnal šotolinku a výhľady...

A čo na to organizátor?

Pani Mária Stanovičová z CYKLO SPIŠ nám poskytla krátky rozhovor, kde zhodnotila celkové dojmy zo soboty a z premiéry ich maratónu v sérii ŠBOT:

Ako hodnotíte sobotný maratón a účasť Vášho podujatia v sérii ŠKODA BIKE OPEN TOUR? Ako sa to prejavilo na počte účastníkov? Zvládli by ste kapacitne aj viac?
Seriál pretekov ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa konal už po 6. rok. Takisto aj my v Levoči sme tohto roku oslávili 6. ročník organizovania našich pretekov v Levočských vrchoch. Každý ročník nás posúva vpred. Tento ročník sme nastavili vysoký cieľ ohľadom odpadového hospodárstva. Splnenie tejto pomyselnej latky a celkového priebehu ŠKODA MTB maratónu hodnotíme veľmi uspokojujúco. Po nepriaznivých dlhotrvajúcich dažďocch sme ako na objednávku mali práve v sobotu krásne slnečné počasie. Účasť nášho maratónu v sérii ŠBOT priniesol nový rozmer kvalitnej ponuky pre pretekárov a priaznivcov cyklistiky. Zaznamenali sme nárast o 240 pretekárov oproti minulému roku. Kapacitne sme boli nastavení na takýto počet účastníkov. Zázemie podujatia bolo situované na Bio kúpalisku v Levočskej doline, kde je v plnej sezóne možné zvládnuť aj dvojnásobný počet návštevníkov.

Práve Vy ste stáli za myšlienkou ekológie a ochrany životného prostredia celej série ŠBOT. Priblížte nám prosím, ako to celé fungovalo a ako konkrétne sa to prejavilo na Vašom podujatí?
Všetci organizátori chceme pre pretekárov priniesť pekné trate, kvalitný program, jedlo a celkový komfort pri návšteve cyklistov. Starostlivo vyberáme miesto, tím, predajcov. Existuje však jedna vec, ktorá okrem nevšedných zážitkov zostáva prítomná po každom MTB maratóne. A tou je odpad. Kopy odpadu po skončení MTB podujatia znamenajú pre všetkých zodpovedných organizátorov nevyhnutné zlo a nepríjemný pocit. K odpadovému hospodárstvu sa však môžeme postaviť aj inak. Dobre nastavený systém nakladania s odpadom dokáže zabezpečiť, aby počas podujatia, akým sú aj MTB maratóny, vzniklo jeho minimum. Tento koncept priniesol výsledky, ktoré po ukončení nášho športového podujatia zanechali dobrý pocit dokonca aj z odpadkov.

Problematikou odpadu, filozofiou ZERO WASTE a princípmi cirkulárnej ekonomiky sa na našich cyklistických podujatiach zaoberám druhý rok. Keď náš klub oslovili zástupcovia ŠBOT, hneď som videla veľký potenciál zdieľať tieto všetky skúsenosti do celej série. A aj vďaka podpore značky ŠKODA a zdieľaniu rovnakej myšlienky v rámci ekológie, sa nám to všetko podarilo urobiť naozaj dobre. Najvyššou mojou prioritou je predchádzanie vzniku odpadu. A tak sme s ŠBOT vymenili igelitové tašky za užitočný darček športového vrecúška, ktoré u každého cyklistu nájde svoje uplatnenie. Zmenili sme štýl darčekov. Namiesto balených gélov, tyčiniek, nápojov sme podporili koncept bez obalu a dali sme šancu starým veciam. Presnejšie zo starých bielych plachiet žienky ušili vrecúška, do ktorých sme navážili cestoviny, ktoré sme dostali od nášho partnera vo veľkých papierových vreciach. Ponúkli sme pretekárom cyklistické tyčinky, ktoré boli vyrobené tiež bez plastového obalu a my sme ich šetrne zabalili do recyklovaného desiatového papiera. V darčekovej taške bol jeden leták ŠBOT, ktorý bol vytlačený na recyklovanom papieri. Iné drobnosti, ako kľúčenky, perá, letáky sme zamietli. V konečnom dôsledku už tieto veci sú predurčené, aby skončili ako nepotrebné veci a následne ako odpad.



Pre víťazov sme mali krásne drevené maľované medaile, hotové umelecké diela od našej Ivky. Jednorázové plastové poháre a taniere sme nahradili plne kompostovateľnými alternatívami. Lyžice sme zapožičali zo školských jedálni v Levoči a Spišskom Podhradí. Lyžice netvorili žiadny odpad, žiadne straty a vrátili sme ich všetky späť. Plastové pásky na uchytenie štartových čísiel sme nahradili prírodnými jutovými špagátmi, ktoré zvládli aj náročnú 73 km rozbahnenú trať. Na občerstvovacích staniciach sme zvolili z časti kompostovateľné poháre pre pretekárov, ktorí sa nezastavili a len v rýchlosti sa občerstvili. Tieto poháre pre ostatných pretekárov sme skombinovali so sklenenými pohármi, tiež zapožičanými zo školských jedální alebo tých, ktoré sa v domácnostiach nepoužívali. My sme ich zhromaždili a dookola využívame na pretekoch. Občerstvovacie stanice boli zabezpečené bezobalovo. Nakupovali sme v bezobalovom obchode do vlastných nádob, pekáreň nám zabezpečila koláče vo vratných prepravkách, ovocie v kartónoch.

Myšlienka Zero Waste a snaha znížiť ekologickú stopu nášho MTB podujatia sa v našom prípade netýka len odpadu, ale aj fungovania organizačného tímu a nastavenia procesov. Namiesto PET fliaš s minerálnou vodou u nás nájdete iba znovu použiteľné fľaše, ktoré používame každodenne. Pre všetkých interných aj externých pracovníkov, ktorí boli súčasťou celého nášho tímu, sme ponúkali bagety zabalené iba v papieri. V našom tíme sme dali ďalší zmysel starým tričkám, ktoré v skriniach už nemali využitie. Potlačili sme si ich pečiatkami a tieto tričká budeme využívať na ďalších našich akciách. Za ďalšiu veľkú skúšku sme považovali zrušiť v areáli všetky koše. Vytvorili sme špeciálnu veľkú separačnú stanicu, kde sme triedili všetko. Úplne všetok odpad, čo sa mohol vytvoriť počas pretekov. Táto stanica bola obsluhovaná Zelenou hliadkou z Levoče, ktorá usmerňovala návštevníkov, radila a tým aj vzdelávala o triedení odpadu. Je toho veľa, čo sme zmenili. Dnes si už neviem predstaviť, že je to inak.



Aký veľký je Váš tím, ktorý stál za celou organizáciou?
Počas celého podujatia by sme narátali stovku ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na príprave a zabezpečení správneho chodu MTB maratónu. Užší organizačný tím je vyskladaný z rodičov našich zverencov, detí klubu CYKLO SPIŠ a Zelenej hliadky mesta Levoča.

Je niečo, čo by ste spravili inak? S akými prekážkami ste zápasili?
Do budúcna chceme určite zlepšiť umývanie bicyklov a podávať kvalitnejšiu výživnejšiu bezmäsitú stravu. Počas príprav sme zápasili s povoleniami prejazdov cez urbariát, súkromné pozemky, ktoré musíme riešiť v lepšom dohovore a nájdení nových riešení. Ja osobne som zápasila s klasickým komfortným „plastovým“ štýlom na presadenie bezobalového a bezodpadového štýlu.

Ďalšie, v poradí už 4. kolo ŠBOT, je na pláne 15. júna na podujatí ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice.

Fotogaléria k článku